Včelia oáza na Mašekovom mlyne

 

Včelárstvo v obci Tajná

Prírodné podmienky katastrálneho územia Tajná vytvárajú veľmi dobré podmienky pre chov včiel. Okraje lesov lemujú agátové porasty, agáty sa vysádzali ako stromoradia vedľa ciest, ako vetrolamy, vysádzali sa i v plotoch okolo hospodárskych dvorov, mali chrániť humno pred požiarom. Vedľa Tajňanského potoka a Širočiny sa darí porastom vŕb, jelše, ktoré už v skorej jari ako prvé poskytujú včelám prvý peľ a trochu nektáru. Čerešňové aleje vedľa cesty do Horného Ohaja a do Teliniec a ovocné sady v čase kvitnutia vytvárali veľmi dobré podmienky pre jarný rozvoj včelstiev. Keď zakvitol agát, jeho vôňou sa naplnila celá dedina. Rozkvitnutý agát je nevyčerpateľným zdrojom nektáru. Na agát do Tajnej kočovali včelári zo širokého okolia.
Prvý záznam o včelárení v Tajnej sme zaznamenali v roku 1652, kedy Gregor Tajnay dal svojmu staršiemu synovi Gregorovi Tajnaymu dva kláty včiel, to ako dve včelie rodiny. V tejto dobe bol chov včiel veľmi potrebný a užitočný. Med v domácnosti tvoril základné sladidlo, z medu sa po domáck vyrábali rôzne liečivá, včelí vosk tvoril základnú surovinu na výrobu sviečok a svietenie vôbec.
Gróf Révay obhospodaroval 20 včelích rodín, umiestnených v priestore vedľa hydinárne. O včely sa mu staral jeho horár - fešter Delič. Je zaujímavé, že už včeláril v drevených úľoch na rámikoch. Predtým sa včelárilo v košoch, upletených zo slamy, kde si včely vystavali svoje dielo a sem uložili i med. Pri vyberaní medu sa včely museli zničiť, tým sa vlastne zničilo celé včelie dielo i včelia rodina. Bolo to veľmi nehospodárne včelárenie. Obrat vo včelárení nastal, keď sa prešlo na drevené úle a rámiky.
V košoch - klátoch, čo je správny včelársky výraz v 20-tich rokoch 20. storočia včelárili v Tajnej Ján Stano, Pavol Stano, Jozef Tóth, Pavol Zuzula v Šarovciach. V 30-tich rokoch Ľudovít Penzeš, Pavol Bafrnec - Šuster, Karol Bafrnec - Kaunko a Štefan Chrenko, ktorí včelárili už na rámikoch. Veľký chovateľ včiel bol Vojtech Fabian, začínal v košoch, neskoršie prešiel na rámiky. 
Svojráznym občanom bol Karol Bafrnec - Kaunko. Po dedine a na Dolinke vysádzal lipy. Lipa je známy producent peľu i nektáru, je to i liečivá rastlina, lipový med patrímedzi najlepšie medy. Kvitne po agáte, čo je pre včelára ďalší zdroj medu. Po svojom otcovi pokračoval v písaní kroniky. Bola to jeho kronika, zaznamenával viac menej pre seba udalosti zo života dediny. Táto dokumentácia s nezachovala, jej historický význam nebol docenený.
Po roku 1945 pribudlo ďalších včelárov. Jozef Kováč, Július Bafrnec, bratia Zuzuloví Ján, Karol, Štefan, Viliam Zuzula a Pavol Penzeš. Z tejto generácie už zostal včeláriť iba Július Bafrnec a Štefan Zuzula. K súčasnej generácii včelárov patrí Peter Tóth, Ján Trungel, Pavel Penzeš, Imrich Trubíni.
Toto boli všetko včelri, ktorí mali pre včely stále stanovištia v obci, vo svojich záhradách. Osobitným včelárom bol a ešte stále je i napriek svojmu vysokému veku - 85 - tim rokom, Jozef Bruckner. Nie je tajňanský rodák, ale práve pre včelárenie našiel v Tajnej vynikajúce podmienky. Včelárstvu sa venuje celý život, včely a včelárenie zdedil po svojom otcovi. Mal dva kočovné vozy, ktorými kočoval za včelou pastvou, bol to najlepší spôsob, ako využiť znášku medu. Za prvým agátom sa kočovalo do Bajču, ďalší agát sa využil v Tajnej, za tretím agátom sa išlo do Zlatna. Odtiaľ do Nízkych Tatier na maliny. Tu sa okrem malín získal i tmavý med zo smrekov. Toto je veľmi náročný spôsob včelárenia. Dva kočovné vozy je potrebné premiestniť na nové stanovište za jednu noc. Ale keď je dobrá znáška, tak je táto námaha vysoko ohodnotená. Jozef Bruckner sa venuje svojim včeličkám na vysokej odbornej úrovni, je to včelár, ktorý vojde do včelárskej histórie nielen v Tajnej, ale i v širšom okolí.
V dnešnej dobe sa počet včelstiev v obci rapídne zmenšil, starí včelári dožívajú a naša mlaď o včeličky neprejavuje žiadny záujem, nič ich na včeličkách neláka.
K rozvoju včelárenia neprispievajú ani ekonomické podmienky, práve naopak, na drobných včelárov pôsobia likvidačne.
Bez včiel a ich nenahraditeľného vplyvu na opeľovanie ovocných stromov ale i poľnohospodárskych plodín, ťažko si vieme predstaviť ovocie v našich záhradách.

Trungel Ján: Tajná v dejinách Slovenska, Tajná 2006               
    
 


Vytvorené: 4. Marec 2008   Autor: michal

Diskusia

www